Ale poďme k veci. Vo svale je jediným bezprostredným zdrojom energie ATP – adenozintrifosfát. Túto látku môžeme považovať za všeobecne platné „platidlo“, ktorým sú hradené prakticky všetky energetické nároky vydané našim telom. Zásoby tejto látky sú však veľmi malé a preto sa musí ATP neustále resyntetizovaťZatiaľ čo pri štiepení ATP sa energia uvoľňuje, pri opačnom smere reakcie – resyntéze ATP z ADP sa energia musí dodať. Energia pre resyntézu ATP z ADP sa získava štiepením ďalších na energiu bohatých látok: kreatínfosfátu, cukrov, tukov a za určitých okolností aj bielkovín. A tu sme sa dostali k prvému bodu. Už viete na aké palivo to vlastne pri pohybovej aktivite fungujeme. Ale pokračujeme k ďalšej časti.
Pri predlžujúcej telesnej aktivite a pri dlhšom trvaní športovej záťaže sa podstatne menia zdroje, ktoré sú v organizme využívané práve ku krytiu energetických nárokov.
Pri rýchlostnej záťaži: Sú to napríklad šprinty na 100 a 200m. A teda rýchlostno – silová záležitosť. Doba ich trvania je u špičkových atlétov 10 a 20 sekúnd. Ako zdroj energie sú využívané fosfáty ATP (adenozintrifosfát) a CP( kreatinfosfát). Kreatínfosfát nie je priamym zdrojom energie, je však najpohotovejší zdroj energie pre resyntézu ATP. Kreatín fosfát je látkou prítomnou priamo vo svale. Proces prebieha bez prítomnosti kyslíka. CP je najrýchlejším a najpohotovejším spôsobom obnovy ATP. V krátkom čase dokáže poskytnúť veľké množstvo energie, avšak kvôli malým zásobám je kapacita tohto systému veľmi limitovaná. Zdrojom kreatínu je do určitej miery potrava, obsahuje ho najmä mäso a mliečne výrobky. Okrem toho si organizmus dokáže vytvoriť keratín aj v pečeni z aminokyselín ( glycín, arginín, metionín). Zásoby CP je možné zvýšiť aj suplementáciou a teda doplnkami výživy. Takže pri vysoko intenzívnej, krátkodobej pohybovej aktivite energia pre svalovú prácu je získaná z kreatínfosfátu.
Pri rýchlostno – vytrvalostnej záťaži: Je to napr.beh na 400m. Doba trvania je cca 45 sekúnd až 1 minútu. Ako zdroj k obnove ATP je vedľa CP (kreatínfosfátu) využívaná predovšetkým glukóza (cukor). Glukóza sa spaľuje formou anaérobnej glykolýzy za vzniku kyseliny mliečnej. Anaeróbna glykolýza nastupuje pomerne rýchlo. Nevýhodou anaérobnej glykolýzy je malá efektivita a vznik kyseliny mliečnej (laktátu), ktorá sa tvorí ako sme už spomenuli za anaérobných podmienok a teda vtedy, kedy sa naše telo pri pohybovej aktivite nestačí okysličovať. Následkom je zatuhnutie svalstva, prípadne sa vyskytuje aj žalúdočná nevoľnosť. Výhodou je práve pomerne rýchly nástup.
Koniec prvej časti.